Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Na návšteve v rodisku Milana Rastislava Štefánika 2019

Tento rok si nielen slovenská, ale aj svetová verejnosť pripomína smutné výročie – sto rokov od tragického úmrtia významného a najväčšieho Slováka – gen. PhDr. Milana Rastislava Štefánika. Pri tejto príležitosti sa na mnohých miestach v našej krajine konajú spomienkové slávnosti, besedy či odborné diskusie. Tento muž činu bol známy astronóm, fotograf, letec, brigádny generál ozbrojených síl vo Francúzsku, politik, ale aj diplomat. Vďaka nemu sa formoval česko – slovenský zahraničný odboj počas 1. svetovej vojny. Pri tejto príležitosti Zariadenie pre seniorov „Komfort“ v Topoľčanoch (ďalej len ZPS) zorganizovalo pre svojich klientov jednodňový zájazd – „Po stopách najväčšieho Slováka“.

            Spolu sme navštívili Košariská – miesto narodenia nášho velikána. Práve v tejto obci sa nachádza aj múzeum, ktoré nesie jeho meno. Toto múzeum sa nachádza v rodnom dome M. R. Štefánika, čo bola v minulosti evanjelická fara. V tomto malom domčeku sa rozprestiera celý jeho život – od narodenia až po tragickú smrť. Z rozprávania pani sprievodkyne sme sa dozvedeli o M. R. Štefánikovi mnohé zaujímavosti z jeho života, súkromia, záľub, diplomatickej a politickej činnosti. Postupným prechádzaním izieb v ktorých náš velikán vyrastal sme sa dozvedeli, že mal 11 súrodencov, od detstva bol obklopovaný literatúrou, ako deväť ročný opustil svoje rodisko a odišiel do Šamorína, neskôr študoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave, v Prahe študoval stavebné inžinierstvo, čo bolo viac snom jeho otca ako jeho samého. Toto štúdium opustil a odišiel do Zurichu. Jeho snom bol ale Paríž, kam sa aj odstal, hoci to mal ako Slovák veľmi ťažké a veľmi dlho bojoval s existenčnými problémami. Niekoľko krát vystúpil aj na najvyšší vrch Európy – Mount Blanc. Vybudoval vlastné observatórium s veľkou finančnou pomocou senátora Émile Chautemps. Štefánik precestoval Kartágo, Saharu, Alžírsko, Tunis či Atlas. Ďalej bol na Tahiti, kde pozoroval Halleyho kométu. Ako vedec – cestovateľ navštívil aj ostrov Vavau, Brazíliu, Ekvádor, Galapágy. Počas prvej svetovej vojny sa uplatnil ako pilot a mal hodnosť desiatnika, neskôr slúžil na srbskom fronte. Štefánik bol aktívny pri vytvorení česko – slovenského štátu. Žiaľ, jeho život vyhasol predčasne, keď dňa 04.05.1919 lietadlo v ktorom sedel, havarovalo. Nikto z ľudí, ktorí boli na palube, neprežil. Okrem vyššie spomenutých informácií sme sa dozvedeli od našej delegátky aj to, že Štefánik dostal obrovské množstvo vyznamenaní, napr.: Rad čestnej légie, Vojnový kríž, Medaila za zranenie (Francúzsko), Rad svätého Vladimíra (Rusko), Rad sv. Mórica a sv. Lazara, Čestný vojnový kríž (Taliansko), Rad sokola (ČSR) a pod.. Pripomenutie si tohto významného človeka a jeho dielo bolo pre nás všetkých obrovským zážitkom. Doslova sále živá atmosféra tej doby, nás ťahala so sebou ešte nekonečné hodiny. Zo života Štefánika sme sa dozvedeli veci, ktoré by sme sa v bežne v dostupnej literatúre nemali šancu dozvedieť.

            Naše kroky pokračovali ďalej – návštevou Evanjelického a. v. chrámu Božieho v Košariskách, kde nás už čakala Mgr. Zuzana Durcová – zborová farárka, ktorá nám priblížila život cirkevného zboru v Košariskách. Z historických prameňov a z rozprávania sestry farárky sme sa dozvedeli o neľahkom živote ľudí žijúcich v Košariskách práve v období, kedy bol evanjelickým farárom cirkevného zboru otec M. R. Štefánika – Pavol Štefánik. Toto obdobie bolo poznačené veľkou chudobou, ťažkou prácou miestnych obyvateľov, vysokou úmrtnosťou na choroby, ktoré sa už dnes dajú bežne liečiť a vyliečiť. Aj napriek všetkým týmto a mnohým ďalším bremenám života sa ľudia spoločne stmeľovali vďaka viere v Pána Boha, ktorá bola od narodenia vštepovaná od rodičov aj samotnému Štefánikovi, ktorý na svoje kresťanské korene a vieru v Pána Boha nikdy nezabudol. Miestny Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Košariskách spolu s obcou každoročne organizujú rôzne podujatia či odborné diskusie, ktoré sú venované práve Štefánikovi. Každoročná pietna spomienka je venovaná tomuto velikánovi aj na samostatných Službách Božích.

            Poslednou zastávkou za poznávaním a spomienkou na Štefánika bolo miesto jeho posledného odpočinku – Mohyla na vrchu Bradlo. Z rozprávania sme sa dozvedeli, že tento pomník navrhol architekt Dušan Jurkovič. Na jeho stavbu bola vyhlásená zbierka v ktorej sa vyzbieralo dva milióny korún. Dnes je to národná kultúrna pamiatka, ktorá je zapísaná v zozname Európskeho dedičstva. Na tomto mieste sa skončilo naše putovanie za jedným z najväčších velikánov – Milanom Rastislavom Štefánikom.

            Po celodennom výlete a putovaním za novými poznatkami nás už čakala cesta späť – do našich domovov, ktorá bola plná krásnych zážitkov, ale aj spomienok či zamyslení nad tým, čo dokáže urobiť v živote človeka viera v Pána Boha ...

Rudolf Kahan

sociálny pracovník ZPS


 
webygroup


Úvodná stránka