Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Pamiatka zosnulých - nový začiatok 2017

Pamiatka zosnulých – nový začiatok ...

 

            Mesiac November je jesenným mesiacom a práve počas tohto obdobia akosi častejšie navštevujeme miesta dočasného odpočinku našich blízkych – cintoríny. V dejinách našej kultúry je hlboko zakorenená úcta k zosnulým a v rámci roka si spomíname práve tých, ktorí už medzi nami nie sú. V minulosti bolo veľmi  rozšíreným zvykom hlavne na dedinách obdarovávanie chudobných či núdznych a to nielen peniazmi, ale hlavne pokrmom, ktorý sa pripravoval práve na túto príležitosť. Išlo o chlieb alebo malé kúsky chlebového pečiva – tzv. dušičkový chlieb.

            Dnes má tento deň iný charakter. Bez ohľadu na to, či je človek veriaci v Boha alebo je bez náboženskej konfesie, má zvýšenú potrebu navštíviť hrob niekoho, koho v minulosti poznal a bol mu blízky. Ľudia venujú zvýšenú pozornosť čisteniu hrobových miest, robia na nich rôzne úpravy. Dávno používané obkladanie hrobov machom, čečinou, či po domácky vyrábané dekorácie dnes vystriedali umelé vence, plastové dekorácie, moderné svietniky rôznych tvarov a farieb a za posledné roky sa veľmi rozšírilo zdobenie hrobov kvetmi – chryzantémami, ktoré sa stali akýmsi symbolom cintorínov a úctou k zosnulým. Dnes ale môžeme vidieť aj veľmi rozšírený sociálny rozmer tohto sviatku – práve v tomto čase sa viac ako inokedy stretáme aj so vzdialenými rodinnými príslušníkmi, priateľmi, známymi, ktorí nezabudli a prišli na miesto posledného odpočinku človeka, ktorého poznali a na ktorého nezabudli. Ide o formu utužovania rodinných vzťahov a väzieb, kedy sa aj takouto formou vraciame nielen do minulosti, ale aj k svojim koreňom či predkom a preto je tento čas spojený aj s cestovaním do miest, kde sme sa narodili. Toto obdobie sa viac – menej dotýka každého z nás osobne, či už ide o deti, mládež alebo dospelých.

            Uctiť si Pamiatku zosnulých a teda spomenúť si na svojich milovaných v Pánu zosnulých zatúžili aj klienti Zariadenia pre seniorov „Komfort“, n. o. v Topoľčanoch (ďalej len ZPS). A preto sa pri tejto príležitosti v kaplnke ZPS konali čítané Služby Božie. Za základ čítanej kázne poslúžili slová z 1. knihy Mojžišovej 45, 2 – „ Dal sa do hlasitého plaču...“ V rámci rozjímania nad Božím slovom sme si pripomenuli, že aj Biblia je často plná plaču – neskrýva pocity ľudí, ba ani pocity Božieho syna, Ježiša Krista. Spomenuli sme mnohé biblické miesta, kde sa spomína plač – plač dieťaťa Izmaela, Ezavov hlasitý plač, keď sa dozvedel, že mu Jákob podvodom uchmatol požehnanie od otca Izáka. Bol to plač hnevu a zúfalstva. Stará zmluva hovorí zasa o plači Jozefovom – stretnutie s bratmi, ktorých dlho nevidel ho viedlo k hlasitému plaču. Bol to plač radosti, ale aj plač ako ozvena toho všetkého, čo prežil, čo sa s ním stalo a kvôli komu sa to stalo.

            Božie slovo – Biblia hovorí aj o inom charaktere plaču – plač nad ľuďmi a ich životom, plač skazy a trestu (Kniha proroka Jeremiáša). Pán Ježiš zasa oplakával svoj ľud, Jeruzalem – „ Keď sa priblížil a videl mesto, zaplakal nad ním...“.

            V kázni sme sa zamýšľali ale hlavne nad tým, či aj náš pozemský život nie je hoden plaču. Plačeme nad tým a za tým, čo bolo, ale netreba zaplakať v pokání nad tým, čo je teraz? Pripomenuli sme si, že aj Jozefov plač nám zvestuje, aby sme žili životom pokoja a lásky, aby sa rodičia a deti milovali, aby sa súrodenci mali v láske a úcte a uctili si jeden druhého, lebo je lepšie byť spolu, ako byť rozdelení. V kázni odzneli slová, aby nenávisť a závisť nenarušila naše rodiny, lebo časom to všetko môžeme ľutovať a čas života je veľmi krátky, aby sme ho premárnili zlým. Koľkí ľudia odchádzajú zo sveta a my si uvedomíme, že sme im dali málo lásky alebo že aj oni nám dali málo lásky. Boli sme v rodine a ako sme žili? Ale iste sú aj lepšie prípady a plač nad hrobom či pri hrobe nie je s výčitkami, ale v pokoji, že bolo všetko tak, ako Boh žiada.

            Ale ani v tento deň sme nechceli len spomínať, ale aj ďakovať Pánu Bohu za životy tých, ktorí tu boli s nami i pred nami. V našich modlitbách sme ďakovali za všetkých, ktorých máme pri sebe, aj za svoj vlastný život, že nám Pán Boh zhovieva, že nám dáva chvíle radosti, ale i chvíle na plač, na zamyslenie, na spomienky, na stretnutia. Kiež by sme si všetky tieto dary vážili a snažili sa žiť Pánu Bohu na chválu a v dôvere v Neho, tak ako žil aj Jozef.

Tak podľa Božích zasľúbení veríme v nový život. Život po vzkriesení, život v Božej sláve. Život, ktorý pripravil Pán Boh v nebi, pre všetkých, ktorí prídu za Pánom Ježišom, tak, ako Jozefovi bratia prišli za Jozefom. A tak máme nádej na stretnutie s tými, ktorí už medzi nami nie sú. Na záver odzneli slová: „Ako totiž všetci umierajú v Adamovi, tak všetci ožijú v Kristovi“, hovorí Božie slovo.

Spoločne sme navštívili aj miestny cintorín v Topoľčanoch, kde sme pri kríži symbolicky zapálili sviece a spoločne sme v modlitbách mysleli na všetkých nám blízkych. Pietnu spomienku sme venovali aj všetkým tým, ktorí obetovali svoje životy preto, aby nám vybojovali slobodu a naše kroky preto viedli aj k pamätníku padlých vojakov.

Spoločne sme strávili pekné chvíle nielen pri spomienkach na tých, ktorí nás predišli do večnosti, ale hlavne pri Božom slove, ktoré nikdy neumiera ...

 

Rudolf Kahan

sociálny pracovník ZPS


 
webygroup


Úvodná stránka