Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Rozlúčka s kňazmi 2018

Rozlúčka s kňazmi 2018

Dňa 29.06.2018 na sviatok apoštolov Petra a Pavla sa konala rozlúčková slávnosť – sv. omša v kostole Nanebovzatia Panny Márie v Topoľčanoch. Kňazi Mgr. Anton Štefánek, ThLic. PaedDr. Peter Čieško a Mons. ThLic. Marián Dragún sa v tento slávnostný deň lúčili so svojimi cirkevníkmi, ale aj priateľmi, spolubratmi a spolusestrami v Ježišovi Kristovi.

            V ďakovnom príhovore zazneli slová z knihy Kazateľ 3 kap.: „Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu: Je čas narodiť sa i čas umierať, čas sadiť i čas vytŕhať zasadené; čas plakať i čas smiať sa; čas horekovať i čas radovať sa; čas objímať i čas vyhýbať sa objímaniu; čas hľadať i čas strácať, čas zachovať i čas odhadzovať; čas roztrhať i čas zošívať, čas mlčať i čas hovoriť“. Farníci sa poďakovali prítomným odchádzajúcim kňazom za čas, ktorý s nimi mohli stráviť a prežiť. Vo svojich slovách vyzdvihli, že čas, „je to najvzácnejšie, čo máme, čo môžeme jeden druhému dať. Je to dar, ktorý je jedinečný svojimi neopakovateľnými okamihmi.“ V príhovore farníci vyzdvihli aj „zápal“ kňazov pre ich povolanie, ďakovali za čas, ktorý mohli spolu stráviť pri sv. omšiach či pri spovediach.

            Aj niektorí z klientov Zariadenia pre seniorov „Komfort“ v Topoľčanoch (ďalej len ZPS) sa zúčastnili tejto rozlúčky, poďakovali za krásne chvíle, ktoré mohli spolu stráviť či už v chráme alebo v našej kaplnke. Tí, ktorí sa zo zdravotných dôvodov nemohli s kňazmi rozlúčiť osobne, tak urobili prostredníctvom videoprojekcie.

            Klienti aj zamestnanci ZPS touto cestou ďakujú vyššie uvedeným bratom farárom za všetky spoločne prežité chvíle, za čas, ktorí sme spolu strávili na modlitbách, pri sv. omšiach, sviatostiach, zaopatreniach chorých či zomierajúcich. Boli to neopakovateľné chvíle a vzácny čas, ktorí sme spolu strávili a dlhé roky, počas ktorých sa nám s láskou prihovárali cez zvesť Božieho Slova. Sme radi, že nám Pán Boh dožičil tento čas a veríme, že aj keď sa nateraz naše spoločné cesty akoby rozchádzali, tak vieme, že to tak nie je. To len Pán Boh každého z nás povoláva zasa niekam inam, na iné miesto, kde nás zasa potrebujú ďalší, ktorí možno o Ježišovi Kristovi nikdy nepočuli alebo nechceli počuť a naše ústa a srdcia im majú otvoriť mysle pre prijatie Božieho daru – spásy. Kiež nás Pán Boh vedie aj po ďalšej ceste a vedzme, že na modlitbách a v Božom mene sme vždy všetci spojení v jedno – telo Kristovo ...

 

Rudolf Kahan

sociálny pracovník ZPS


 
webygroup


Úvodná stránka